Víkendový tábor "Otec a syn II." - Pružina

     Stretnutie Otcovia a synovia II., sa konalo v dňoch 20 - 22. 09. 2017 v obci Pružina, nachádzajúcej sa v Považskobystrickom okrese a organizovala ho Ekumenická pastoračná služba Ozbrojených síl a Ozbrojených zborov Slovenskej republiky v spolupráci so Spoločenstvom pre prácu s kresťanskými hodnotami v polícii (SPKHP). Jednalo sa o druhé stretnutie v tomto roku, keďže na konci apríla sme sa už stretli na víkendovke v obci Jabloňovce. Už vtedy po strávenom víkende so svojimi synmi sme si povedali, že to bol pre nás veľmi dobrý čas a že chceme v podobných stretnutiach pokračovať.

     Čím viac sme sa viac blížili k Pružine, cieľu stretnutia, tak tým viac nás z okien vozidla obklopovala krása prírody nášho krásneho Slovenska ..... nálada našich synčekov bola čím ďalej, tým veselšia. Po príchode sme sa zvítali spolu s ostanými účastníkmi stretnutia a ubytovali sme sa v rekreačnom zariadení Priedhorie, ktoré bolo ukryté v malebnej doline Priedhoria, s výhľadom na obec Pružina a okolité vrchy. Na prvom stretnutí, kde sa nás zišlo dokopy 10 mužov a 10 synov, sa naša družina rozšírila na 15 mužov a 18 synov (synovia v rozpätí fyzického veku 5-15 rokov).

     Hneď po príchode sme sa navečerali a po večeri sme mali vzájomné zoznamovanie v jedálni s otázkou ",,Ako Ty vnímaš nebeského Otca?", ,,Je (lebo bol) aj Tvoj otec takým, ktorý sa približuje k mužovi podľa Božieho srdca?" Na prvý pohľad sa jednalo o jednoduché otázky, avšak k odpovedi sa odhodlalo iba pár otcov, ktorí spomenuli vzťah so svojím otcom, pričom synovia sedeli vedľa svojich otcov a pozorne sledovali, čo ktorý otec povie. Po ukončení prvého večera sme sa rozišli po spoločnej modlitbe a išli sme do postelí načerpať sily do druhého dňa.

     Ráno sme sa zobudili do daždivého dňa, ale boli sme odhodlaní so synmi absolvovať pochod okolitou prírodou. Už po pár minútach pochodu sme zistili, že aj napriek kvalitnému oblečeniu do dažďa, začal naše oblečenie dážď premáčať, takže po absolvovaní pochodu sme synčekov na ubytovni ihneď vyzliekli, dali do teplej sprchy a prezliekli do suchého oblečenia, aby sme prišli domov v takom zdravotnom stave, v akom sme z domu odišli. Po obede otec spolu so svojim synom museli predviesť zručnosť pri zostrojovaní šarkana. Skoro pre každého to bol prvý šarkan v ich živote. Bola to skúška trpezlivosti nás otcov a testovania náradia našich synov, bez strachu našich mamičiek, ktoré by ten pohľad isto nevydržali.... Každý vyrobený šarkan bol jedinečný, pre každého ten svoj najkrajší a boli sme prekvapení, k čomu nás ostatní mužský kolektív vyburcoval.

     Program pokračoval zastrčením knôta a naplnením oleja do fakle, ktorú dostala každá dvojica od animátora Vojta Sirkovského z Armády Spásy. Fakľu synovia následne vymaľovali podľa svojich predstáv, aby ju mohli použiť pri nočnom pochode. Po večeri sme sa znova stretli pokope pri zamyslení a animátor nám otcom položil otázku"Čo rozumieme pod slovom bázeň Hospodina?". Našou úlohou bolo za krátky čas naučiť odpoveď svojich synčekov a úlohou synčekov bolo následne zodpovedať na otázku pred ostatným obecenstvom. Bolo zaujímavé vidieť svojich synov, akí sú smelí a ako svojimi očičkami poškuľovali po svojich ocinoch. Synčekovia medzi programom dostali od svojich otcov voľnosť a mohli sa venovať spoločným detským hrám, čiže kriku a náhačke. Večer ďalej pokračoval sľúbeným pochodom so synmi, hrdo nesúcimi horiace fakle, pričom každý pár zvlášť absolvoval pochod nočnými tmavými ulicami. Po dosiahnutí cieľového bodu za úplnej tmy uprostred lesa, bola rozprestretá Slovenská vlajka a zaspievali sme Slovenskú štátnu hymnu. Aj takýmito malými krokmi sa v našich junioroch buduje láska k vlasti, k prírode a zodpovednosť za kolektív.

     V nedeľu po raňajkách sme mali priestor na zbalenie vecí, upratanie izieb a nasledovala spoločná bohoslužba vedená bratom farárom plk. Mariánom Bodolló - generálnym duchovným Ekumenickej pastoračnej služby Ozbrojených síl a Ozbrojených zborov SR, ktorá bola sprevádzaná chválovou kapelou z Armády spásy. Počas kázne, okrem iných zazneli aj tieto slová: ,,Skutoční muži - otcovia, chýbajú nielen v našich rodinách, ale najmä v našich chrámových zhromaždeniach. Absentujú v nich vzory pre svojich synov, ako budúcich otcov alebo dcéry, ktoré si podľa otca budú vyberať životných partnerov. Najmä pre synov je to zvlášť bolestivé, pretože pasívny otec, ich nikdy počas dospievania nepovzbudí a nepovie to rozhodujúce, "Máš na to, dokážeš to!".

     Po tomto stretnutí môžeme skonštatovať, že jednou z úloh otca, je v synovi odmalička svojím príkladom budovať vzťah k Bohu, učiť ho modliť sa, učiť ho prehrávať, učiť ho ďakovať, učiť ho chrániť slabých, učiť ho k trpezlivosti, učiť ho, aby si vážil mamičku a ženy. Chrániť ho pred zlom, dávať mu lásku, chváliť ho, dávať mu uznanie, ukázať mu ako životom prejsť čestne a s pokorou. Stále mu treba opakovať, že keď bude potrebovať pomoc počas života, že je tu preňho......jeho otec!

     Z niekoľkoročnej pracovnej skúsenosti v teréne viem, že absencia a nevšímavosť otca o svojho syna, vychováva zo synov kriminálnikov, závislých na drogách, gamblerov, egoistov a predovšetkým ľudí hľadajúcich uznanie v rôznych kriminálnych gangoch.

     Aj viaceré štúdiá to dokazujú, že hlavným znakom týchto excesov je, že sú z rodín bez otca, alebo sa im otec vôbec nevenoval (kupovanie darčekov je bezpredmetné a nemá žiadny význam).....inak povedané, keď chýba otec je 5 x väčšia pravdepodobnosť, že deti spáchajú samovraždu, skončia na drogách, alebo sa začnú sebapoškodzovať rezaním, pálením a pod. ....... a 20 x väčšia pravdepodobnosť, že skončia vo väzení. Väčšina týchto synov kráča po ceste nezodpovednosti, tak ako ich otcovia.

     Musíme si uvedomiť, že čo dostane od nás syn......bude v budúcnosti, z toho aj čerpať a ďalej odovzdávať svojej rodine a aj svojmu okoliu.

     Vyzývame všetkých otcov v každom veku, aby sa aspoň pokúsili byť skutočnými vzormi pre svojich synov!!!

(majo)