SLOVO MEDZI NAMI

Nedeľa, 1. augusta 2021   

Exodus 16, 2 - 4. 12 - 15;    

Celá izraelská pospolitosť šomrala na púšti proti Mojžišovi a Áronovi. Synovia Izraela im vraveli: "Bár by sme boli pomreli Pánovou rukou v egyptskej krajine, keď sme sedávali pri hrncoch mäsa a chleba sme sa mohli najesť dosýta. Prečo ste nás vyviedli na túto púšť? Aby ste celú pospolitosť umorili hladom?" Pán povedal Mojžišovi: "Hľa, ja vám zošlem chlieb z neba ako dážď. Ľud nech potom vyjde a nech si nazbiera, koľko bude potrebovať na každý deň. Tak ho vyskúšam, či hodlá kráčať podľa môjho zákona, alebo nie. Počul som šomranie synov Izraela. Povedz im: Večer budete jesť mäso a ráno sa nasýtite chlebom. A poznáte, že ja som Pán, váš Boh." Keď nastal večer, prileteli prepelice a pokryli tábor. Ráno zasa napadala okolo tábora rosa. Keď pokryla povrch púšte, na zemi sa zjavilo čosi drobné, zrnité ako srieň. Keď to synovia Izraela videli, vzájomne sa vypytovali: "Manhu?" (čo znamená: "Čo je to?"). Lebo nevedeli, čo to je. Mojžiš im povedal: "To je chlieb, ktorý vám dáva jesť Pán." 


Zamyslenie                                                  

"Bár by sme boli pomreli Pánovou rukou v egyptskej krajine, keď sme... sa chleba mohli najesť dosýta!"  

Známe príslovie hovorí: "Lepší vrabec v hrsti ako holub na streche." Je lepšie mať aspoň niečo zaručené, ako dúfať v niečo neisté. Zdá sa, že podobný postoj mali aj Izraeliti reptajúci proti Mojžišovi. Radšej by boli otrokmi v Egypte a mali dostatok jedla, než by mali veriť, že ich Boh dovedie do zasľúbenej zeme. Boli predsa hladní. A to teraz. Bol to zjavne krátkozraký pohľad. Len nedávno ich Boh vyslobodil z otroctva v Egypte. Rozdelil Červené more, aby ním mohli prejsť, a na púšti im dal vodu. Prečo mu nedôverovali, že sa o nich postará aj v tejto oblasti? Prečo si nedovideli ďalej ako na koniec nosa a videli len svoje bezprostredné potreby? Stručná odpoveď znie: ľudská nátura. Pre potreby, ktoré sa pred nami vynárajú, možno zabúdame na Božiu vernosť. Podobne ako zástup ľudí v dnešnom evanjeliu, ktorí všade nasledovali Ježiša. Nevyhľadávali ho preto, že videli uzdravenia a zázraky, ale preto, že ich nasýtil (Jn 6, 26). Dokonca aj keď im Ježiš povedal, že on je Boží chlieb, ktorý zostúpil z neba, aby dával svetu život, mnohí z nich pravdepodobne zostali naďalej zaujatí telesným pokrmom (6, 33). V ťažkej situácii, v ktorej túžime po úľave, je niekedy náročné dôverovať Bohu, že aj z nej vyťaží v konečnom dôsledku niečo dobré. Keď vidíme len to, čo nám práve chýba, nie je pre nás ľahké pripomínať si Božie prisľúbenia. Vtedy potrebujeme nejaké znamenie Božej vernosti, znak toho, že Boh sa o nás stará. Takým znamením je Eucharistia. Deň čo deň sa Ježiš obetuje ako Chlieb, ktorý zostúpil z neba. Keď budeš dnes prijímať Eucharistiu, predlož Pánovi svoje neodkladné potreby. A prijmi ho s vierou, že on ťa nesie vo svojom náručí.

 "Pane Ježišu, ty si Chlieb života. Daj, aby som pociťoval hlad po večnom pokrme."