"Nezabudnutí susedia" VI. ročník
Dňa 09.09.2026 v čase o 10.00 hod v levickej synagóge Kresťanská policajná asociácia zorganizovala podujatie s názvom Nezabudnutí susedia 2026.
Podujatie bolo spomienkou na deň obetí holokaustu a rasového násilia, ktorý odkazuje na konkrétnu udalosť - prijatie tzv. Židovského kódexu. Vláda ľudáckej Slovenskej republiky prijala tzv. Židovský kódex (Nariadenie o právnom postavení Židov č.198/1941 Sl. z.) 9. septembra 1941, teda presne pred 85 rokmi. Židovský kódex bol najrozsiahlejšou právnou normou vojnového slovenského štátu.
Podujatie moderoval Martin Riecky - konsenior Dunajsko-Nitrianskeho seniorátu a zborový farár cirkevného zboru Levice Evanjelickej cirkvi Augsburského vyznania.
Tejto spomienky sa zúčastnili rôzne osobnosti verejného a duchovného života a to konkrétne:
- Martin Felix - dekan rímsko-katolíckej cirkvi, farnosť Ducha Svätého Levice
- Miroslav Haszics - zborový kazateľ Cirkvi bratskej Levice
- Jozef Pist - kazateľ Adventistov siedmeho dňa
- Michal Sandánus - kaplán rímsko-katolíckej cirkvi, farnosti Sv. Michala Levice
- Radoslav Kottra - kňaz rímsko-katolíckej cirkvi, rehoľník zo spoločnosti Božieho slova, v súčasnosti misionár na Kube
- Dušan Uhrin - kazateľ Bratskej jednoty baptistov
- Ondrej Garaj - konzultant medzinárodnej misijnej organizácie Every Home for Christ pre Euroázijský región, koordinátor kazateľskej stanice zboru Kaplnka Bratislava v Leviciach
- Štefan Vujčík - regionálny riaditeľ medzinárodnej misijnej organizácie Every Home for Christ pre západnú a východnú Európu
- Martin Drdoš - poslanec mestského zastupiteľstva mesta Levice a zborový dozorca cirkevného zboru Levice Evanjelickej cirkvi Augsburského vyznania
- Eugen Frajt - predseda občianskeho združenia Patrimonium Servandi
- Marta Švolíková - archív Ministerstva vnútra SR, pobočka Levice
- študenti Strednej odbornej školy služieb v Leviciach
- študenti Gymnázia Andreja Vrábla v Leviciach
- študenti Obchodnej akadémie Levice
- študenti II. Základnej školy sv. Michala v Leviciach
Počas programu sa osobne prihovoril Ladislav Ürge pamätník deportácie levických Židov v roku 1944, ktorý osobne ako 5-ročný videl ako sa na vlak ( do dobytčákov ) presúvali levický Židia, ktorí boli deportovaní do koncentračného tábora Osvienčim. Prostredníctvom videa sa prihovorili Fedor Gál - sociológ, spisovateľ a preživší holokaustu, Kristína Maková - komunitná organizátorka, aktivistka a organizátorka pripomienkového podujatia rómskeho holokaustu, Milan Zvada - dramaturg, zakladateľ kultúrneho centra a držiteľa ceny Inakosti 2026, Oksana Horová - pracovníčka s ukrajinskou komunitou na Slovensku a aktivistka, Michail Borisovič Kapustin - hlavný rabín Ústredného zväzu židovských náboženských obcí SR, ktorý sa zároveň modlil za obete holokaustu. Na konci programu sa premietol film Osvienčim a pochod smrti - autorský film Post Bellum o svedectve Marty Szilárdovej, rodáčke z Levíc, ktorá prežila Osvienčim. V priebehu programu siedmi hostia, medzi ktorými boli miestni duchovní predstavitelia a aj pán Ladislav Ürge čítali po desať mien deportovaných levických Židov z roku 1944, zapálili sviečku a položili kamienok pred svietnik. Ďalší siedmi hostia, medzi ktorými boli pani Marta Švolíková, pán Dušan Uhrin, pán Štefan Vujčík a aj študenti škôl čítali po desať mien záchrancov.
V mene Kresťanskej policajnej asociácie chceme poďakovať pánu Bohu, že sa nám znovu podarilo zorganizovať túto veľmi potrebnú smutnú spomienku a mohli sme si uctiť našich spoluobčanov, voči ktorým mnohí občania Slovenského štátu prejavovali extrémnu krutosť, chladnú bezcitnosť, fanatizmus a chamtivosť. Mnohí občania Slovenského štátu boli zasiahnutí masívnou propagandou, ktorá v nich vyvolávala nenávisť a antisemitizmus. Aktívne sa podieľali na udávaní svojich susedov alebo na arizácii ich majetku, často kvôli vlastnému obohateniu a prospechu.
"KTO ZABÚDA NA SVOJU MINULOSŤ, TEN JE ODSÚDENÝ PREŽIŤ JU ZNOVA." (George Santayana ).
"MLČANIE O NESPRAVODLIVOSTI NEDÁVA ZA PRAVDU OBETI, ALE POMÁHA ZLU."
Dodnes sa nad naším Slovenskom vznáša temný tieň minulosti - tieň, s ktorým sme sa my a ani naši predkovia nikdy úplne nevyrovnali a ktorý zostáva temnou súčasťou našej historickej pamäti.
Marián Bielik