Víkendový tábor "Otec a syn V."
V dňoch 26-28.04.2019 sa v Liptovskom Hrádku v zariadení Východného dištriktu Evanjelickej cirkvi a.v. v Janoškovom dome uskutočnilo piate stretnutie "Otec a syn V.", ktoré usporiadalo Ústredie ekumenickej pastoračnej služby Ozbrojených síl a Ozbrojených zborov Slovenskej republiky v spolupráci s Kresťanskou policajnou asociáciou Slovensko - KPA. Na tomto stretnutí bolo šestnásť synov a trinásť otcov.
Po príchode na miesto sme sa v jedálni zvítali s už známymi tvárami a pustili sme sa do fantastických domácich pečených buchiet, ktoré nám veľmi chutili. Po večeri nasledovalo ubytovanie a stretnutie v jedálni, kde našich synčekov čakali rôzne aktivity, pri ktorých museli spolupracovať so všetkými otcami.
Na druhý deň ráno o 08.00 hod sme mali raňajky. Všetci otcovia mali za úlohu počas celého pobytu postarať sa o stolovanie a naberanie jedla. Po každom stravovaní sa všetci otcovia spoločnými silami a so svojimi synmi pričinili o to, aby sa všetky použité riady a príbory presunuli do kuchyne, kde sme ich umyli, vyutierali do sucha a poodkladali na miesto.
O 09.30 hod sme sa pripravili na predoobedňajšiu túru, kde nás zase animátor Vojto Sirkovský prekvapil svojou trasou. Pustili sme sa so synčekmi do ihličnatého lesa a najvyššieho kopca v okolitej hore, nachádzajúcej sa vo výške 804 m. n.m. Vojto nás povzbudil a povedal, vyjdete len na ten kopček a budeme na mieste, kde chceme ísť. V tomto strmom kopci sme sa so synčekmi trošku aj zapotili a po výstupe na najvyšší bod sme pri vysielači spoločne zaspievali slovenskú hymnu a presunuli sme sa chodníkom ku kaplnke nad obcou Dovalovo, ktorá bola obklopená štyrmi veľkými stromami. Kaplnka bola postavená v roku 1862 podľa tradície po tragickej udalosti, kedy pri búrke bol zabitý pastier i s volami. Predstavuje i symbol na ,, Via Ma gne " starej obchodnej ceste z Liptova do Spiša, ktorá sa spomínala už v roku 1298. Od kaplnky sme pokračovali do dedinky Dovalovo. Tu sme sa zastavili na občerstvenie v miestnej krčmičke s názvom "U Kubka", aby sme uhasili smäd. Majiteľka krčmičky pani Kubová, nás milo prekvapila a nášmu fotografovi Štefanovi Zomborskému darovala fľaštičku drienkovice a každého otecka ponúkla kališkom domácej slivovice. Za milé prekvapenie a v tejto dobe nezvyčajné gesto sme poďakovali a pobrali sme sa naspäť do Liptovského Hrádku. Cesta viedla cez miestny kopec, na ktorom počas zimnej sezóny premáva lyžiarsky vlek. Po napojení na lesnú cestu sme sa zrazu objavili pri našej základni, kde nás čakal chutný obed. Po obede nám Vojto vymyslel úlohu, aby synovia pozbierali suché šišky a otcovia z nazbieraných drievok vyrobili šesťuholník, na ktorý bolo treba nasadiť alobal a uchytiť so šiestymi kusmi špagátika. Ďalšou úlohou bolo zapáliť oheň zo suchých šišiek a na alobal rozbiť vajíčko, ktoré za pomoci troch otcov a štyroch synov sme mali opiecť. Bolo veľmi zaujímavé sledovať každú zo štyroch skupiniek, v ktorej bolo sedem členov, ako sa s tým vysporiadali. Okrem iného tam bolo toľko dymu, že sme očakávali, že miestni pošlú k Janoškovmu domu hasičov. Po splnení úlohy sme si upiekli na grile špekačky, cibuľku, slaninku a synovia sa vedľa seba dosýta najedli všetkých vlastnoručne opečených dobrôt.
Po večeri kresťanský animátor Vojtech Sirkovský pripravil pre otcov a synov tému, nad ktorou mali otcovia spolu so synmi premýšľať- ,, Aký som otec?, čo chcem, aby bolo z môjho syna?" Bolo zaujímavé počúvať svojich synov, ktorý hovorili, čím sa chcú stať, keď budú dospelí. Po náročnom, ale zároven nezabudnuteľnom dni sme sa vybrali unavení do postel í . V nedeľu ráno sme sa po raňajkách pobalili a povinne sme upratali celé zariadenie. Po povinnom uprataní sme mali služby Božie, ktoré viedol generálny duchovný Ústredia ekumenickej pastoračnej služby OS a OZ SR plk. ThDr. Marián Bodolló, ktorý v kázni spomenul, že sme po udalostiach Veľkej noci.
Mária ako žena prišla k učeníkom a povedala: Videla som Pána! Kresťanstvo neznačí niečo vedieť o Bohu, ale kresťanstvo znamená poznať Ho. Neznačí viesť o Ňom diskusiu, ale stretnúť Ho. To značí istota vedenia, že Ježiš žije. Dokážeš to smelo ako chlap a správny kresťan povedať aj ostatným a nebojíš sa výsmechu a predsudkov?"
Po službách Božích nasledoval nedeľný obed, po obede sme sa rozlúčili so svojimi priateľmi a povedali sme si, že najbližšie stretnutie bude v septembri 2019.
Chcem poďakovať Bohu za toto stretnutie, že bol s nami, a že každý z nás sa vrátil domov za svojimi najbližšími zdravý a v poriadku.
