Víkendový tábor Otec a syn VI.

V dňoch 27-29.09.2019 sa uskutočnilo v Liptovskom Hrádku v Janoškovom dome šieste stretnutie Otec a syn, ktoré zorganizovalo Ústredie ekumenickej pastoračnej služby Ozbrojených síl a Ozbrojených zborov SR v spolupráci s Kresťanskou policajnou asociáciou. Na toto stretnutie sa dostavilo 13 otcov a 14 synov. Po príchode otcov a synov zo všetkých kútov Slovenska na miesto stretnutia sme sa v piatok večer privítali so staronovými tvárami a išli sme si vybaliť batožinu na svoje izby.

Po vybalení batožiny nás čakala v jedálni večera a po večeri nás privítal generálny duchovný ústredia Ekumenickej pastoračnej služby Ozbrojených síl a Ozbrojených zborov SR plk. ThDr. Marián Bodolló. Po privítaní nasledovala spoločná modlitba, slovo na zamyslenie v podaní dekana Ekumenickej pastoračnej služby Ozbrojených síl a Ozbrojených zborov SR kpt. Mgr. Ondreja Rišiaňa o bojovníkovi Gideonovi zo Starej zmluvy.

,,Hospodin riekol Gideonovi: S tristo mužmi, ktorí chlípali, vás zachránim, a vydám ti Midjáncov do rúk; všetci ostatní nech idú domov. 8 Ľud si vzal potravu a svoje trúby. Potom prepustil všetkých Izraelcov, každého do jeho stanu, len tých tristo mužov si ponechal pri sebe. Tábor Midjáncov bol pod ním v údolí. 9 Hospodin mu riekol v onú noc: Vstaň a zostúp do tábora, lebo som ti ho vydal do rúk. 10 Ak sa bojíš zostúpiť, choď najprv so svojím služobníkom Purom dolu do tábora 11 a vypočuj, čo hovoria. Vtedy z&iacut e;ska&sc aron; odvahu zostúpiť do tábora. Nato Gideon zišiel so svojím služobníkom Purom až k predným strážam na okraji tábora. 12 Midján, Amálék a všetci synovia východu zaplavili údolie v takom množstve ako kobylky a ich tiav bolo bez počtu tak, ako mnoho je piesku na morskom brehu. 13 Keď Gideon prišiel, práve rozprával jeden muž druhému svoj sen: Hľa, mal som sen: peceň jačmenného chleba sa kotúľal do tábora Midjáncov, prišiel ku stanu a narazil naň, ten padol, prevrátil sa a zostal ležať. 14 Jeho druh odpovedal: To nie je nič iné ako meč Izraelca Gideona, syna Jóášovho. Boh mu vydal do rúk Midjáncov s celým táborom. 15 Keď Gideon počul sen a jeho výklad, poklonil sa, vrátil sa do izraelského tábora a zvolal: Hor sa! Hosp odin vám vydal tábor Midjáncov do rúk. 16 Rozdelil tristo mužov na tri skupiny, všetkým dal do rúk trúby a prázdne krčahy; v krčahoch boli fakle. 17 Hovoril im: Pozerajte na mňa a robte podobne! Akonáhle prídem na okraj tábora, robte presne tak, ako ja budem robiť. 18 Keď ja zatrúbim na trúbe, zatrúbte aj vy všetci, ktorí ste so mnou okolo celého tábora, a volajte: Za Hospodina a Gideona! 19 Keď prišiel Gideon so sto mužmi, ktorí boli s ním, na okraj tábora na začiatku nočnej strednej stráže, práve keď rozostavili stráže, zatrúbili na trúbach a rozbili krčahy, čo mali v rukách. 20 Všetky tri skupiny zatrúbili na trúbach a rozbili krčahy. Potom chytili do ľavej ruky fakle a do pravej ruky trúby, trúbili a volali: Meč Hospodi nov a Gi deonov! 21 Každý si zastal na svoje miesto vôkol tábora; v tábore všetci pobehúvali a s revom utekali.

Po zamyslení sme spoločne so svojimi synmi chválili nášho Pána. Po spoločných chválach sme sa všetci presunuli na svoje izby do svojich postelí, aby sme načerpali energiu na nasledujúci deň, kedže nás čakala náročná sobota. Po sobotňajšom prebudení nás čakala spoločná rozcvička v areáli ubytovne a po rozcvičke raňajky. Po raňajkách sme sa presunuli autami k našim priateľom do Kráľovej Lehoty vzdialenej 7 kilometrov od našej ubytovni. Na mieste nás líder kapely Timothy Marián Lipovský spolu so svojím synom Davidom srdečne privítali a usadili nás v rozostavanom štúdiu, v ktorom sme mali možnos ť byť prvý v takomto počte. Marián Lipovský nám spolu so svojim synom Davidom povedali svoje svedectvo, o tom ako im pán Boh zmenil život a ako im v živote pomáha. Marián ako otec a David ako syn svojím svedectvom skutočne upriamili pozornosť nielen nás otcov, ale najmä našich synčekov. Bolo to veľmi povzbudivé svedectvo, v ktorom odznelo, že život s pánom Bohom prináša doslova zázraky. Po svedectve nám Marián Lipovský zahral niekoľko piesní zo svojho repertoáru. Po tomto stretnutí s Mariánom Lipovským a jeho synom Dávidom sme sa presunuli na ranč Kráľova Lehota, kde sa nachádzalo malé mini ZOO, kde sme si so svojimi synmi mohli pozrieť z blízkosti kone, pštrosy, ovce, sliepky a iné zvieratká.

Po veľmi srdečnom stretnutí na Kráľovej Lehote sme sa presunuli na obed a po obede sme sa vydali na očakávanú túru z Liptovskej Porúbky po stopách účastníkov Slovenského národného povstania. Po odparkovaní vozidiel asi cca 100 metroch sme došli k pamätnej tabuli, ktorá nám oznamovala, že vstupujeme do bývalého vojenského a partizánskeho priestoru z obdobia Slovenského národného povstania. Na začiatku turistického chodníka sme si pri pamätnej tabuli vypočuli z úst plk. Mariána Bodoll& oacute; ako vypuklo povstanie SNP. Od pamätníka sme sa za intenzívneho dažďa presúvali Brtkovičnou dolinou šmykľavým zablateným chodníkom, ktorý nám živo pripomínal, aké ťažké podmienky museli zvládnuť partizáni a ich pomocníci počas SNP. Celá naša trasa prechádzala údolím, ktoré bolo v období SNP pod kontrolou partizánov. Po červenej značke sme sa presúvali neustálym stúpaním vedľa koryta potoka a popadaných stromov. Pred koncom doliny sme prešli z červenej značky na modrú, kde sme po niekoľkých metroch autu nedostupnom teréne zazreli rozprávovú chatu, z ktorej komína vychádzal dym a na terase sedeli obyvatelia chatky. Pri tejto chatke sa nachádzal pretekajúci potok. Po prejdení vedľa tejto ch atky sme si povzdychli, ako teplúčko môže byť v tej chatke a každý sme v mysli rozmýšľali, ako sa na ubytovni zohrejeme v teplej vode. Na konci z doliny sme po asi 1 hodinovej intenzívnej chôdzi vyšli na lesnú cestu Brtkovicu, kde sa nachádzala informačná tabuľa k povstaniu SNP. Tu sme aj za nepriaznivého počasia počkali jeden druhého a po občerstvení sa vydali na turistický chodník označený zelenou značkou. Ďalším stúpaním po šmykľavom turistickom chodníku pomedzi vysoké kríky a trávy nás určite každého napadla myšlienka stretu s kráľom hôr medveďom. Po asi 15 minútach sme vyšli na kamenistý chodník, z ktorého sa nám otvárali prvé pohľady na malebné Vysoké Tatry a pohľady na pod nami nach&aa cute;dzajúce sa oblaky. Kamenistý chodník smeroval do úpätia hôr Slemä, kde v lese sa nachádzalo niekoľko partizánskych bunkrov. Niektorí otcovia a synovia mali to šťastie a podarilo sa im prísť k prvému bunkru a mohli si vychutnať pohľad na uvedenú dolinu priamo z bunkra. Niektorí otcovia a synovia to ukončili na kamenistom chodníku zhruba asi 10-15 minút od prvého bunkra, keďže z dôvodu intenzívneho dažďa a chladného počasia boli otcovia a synovia mierne podchladení a premočení a ďalšími presunutými metrami, by hrozilo riziko ohrozenia svojho zdravia. Po rozhodnutí sa vrátiť sme sa znova všetci stretli pri lesnej ceste Brtkovica a pokračovali sme späť už ľahšou trasou lesnou cestou až k svojim autám, ku ktorým sme sa dostali po asi 1,5 hodine intenzívnej chôdze. Po presunutí k našim vozidlám si každý v kútiku duše vydýchol a tešil sa, že sme späť pri svojich autách a že sa môžeme presunúť konečne do tepla ubytovne.

Aj keď po túre nás každého mrzelo, že nikto z nás nedosiahol cieľ vrcholu kopca Slemä, kde sa reálne vo výške 1514 m n.m. nachádza pamätník obetí 19 padlých vojakov 2. československej paradensantnej brigády v ZSSR ( rusko - slovenských vojakov ) a vrak prevráteného vojenského transportného lietadla Li-2, ktorému bol dňa 13. októbra 1944 o 21.30 hod nad mestom Poprad postrelený trup lietadla nočným nemeckým stíhačom, ktoré havarovalo v lokalite Ohnište na kóte Slemä v nadmorskej výške 1470 m n.m.

Po túre som konštatoval, že vďaka Bohu zato, že aj napriek tomu, že sme všetci siahli na dno svojich síl, a aj napriek tomu sme všetci v zdraví mohli reálne vyskúšať trasu, počas ktorej reálne sa pohybovali partizáni a ich pomocníci počas SNP.

Po túre nás na ubytovni čakala večera, ktorú si každý konečne vychutnal v teplúčku. Po večeri sa našim synom venoval Ondrík Rišiaň a niektorí otcovia pri spoločných hrách a ďalší otcovia sa spoločne zdieľali a povzbudzovali vo vedľajšej miestnosti. Po tejto aktivite sme našich synčekov presunuli na izby na večerný spánok, pričom uspávanie po tomto náročnom dni bolo veľmi rýchle.

V nedeľu ráno po raňajkách viedol služby Božie Ondrík Rišiaň, kde nadviazal na príbeh Gideona: "Aj keď to vôbec nemal jednoduché, ani jeho víťazstvo nebolo priamočiare, vytrval pri Božej výzve a ukázal sa ako skutočný Boží muž a bojovník za Božie veci."

Po stretnutí sme skonštatovali, že tieto stretnutia sú výnimočné nielen pre nás otcov, ale aj našich synov a dohodli sme sa, že ďalší 7. ročník zorganizujeme v apríli 2020 v Ostrom Grúni.